Každý sme nejaký. Je to pestré a to je dobre.

Dlhé zimné večery som vyplnil vytváraním zoznamu platní a prišiel som k celkom zaujímavému číslu 343 (z tohosú mnohé dvojalbumy), vrátane 23 singlov. Je to pestrá zmeska začínajúca sa rokom vydania 1958, aj keď nemôžem vylúčiť aj niečo staršie, keďže sa mi na mnohých nepodarilo dohladať všetky informácie. Žánrovo je to tiež riadny mix - od klasiky, cez jazz, pop, folk, country, rock,metal až po nejaké dychovky, čo som omylom doniesol s várkou platní po svokrovi. Ak dobre rátam, tak je to nejakých 260 hodín hudby. To by som mohol počúvať skoro 11 dní v kuse. Aj keď je pravda že je tam kopa kravín čo si asi nikdy nepustím, len mi je to lúto vyhodiť. Možno ich niekde časom použijem ako dekoráciu. A to som pred časom vyhodil pár kíl LPčiek ktoré splesniveli po vytečení akvária.
Ak budem mať dosť síl tak zoznam doplním aj o CD, hudobné DVD/VHS a kazety. Len to bude asi na dlho.

Ide ma šlak trafiť - pred nejakými +- dvoma rokmi som dal CD prehrávač (Yamaha CDX 593) do opravy, lebo mal problémy s vysúvaním mechaniky a načítavaním diskov. Nejaký čas to fachčilo dobre, ale už sa tie isté problémy objavujú znovu. Zaujímavé je, že najviac hneď po zapnutí. Mechanika sa vysunie tak na tretí - štvrtý pokus, CD načíta niekedy až po niekolkých vysunutiach a zasunutiach. Ale po prehratí prvého CD sa ten problém už nevyskytuje, prípadne len v menšej miere. Že by tomu pomohlo zahriatie?

Každopádne asi to po ukludnení pandémie dám zase do servisu. Okrem toho vyššie spomenutého neduhu nemám tomu prehrávaču čo vytknúť. Nehovoriac o tom že tá novšia CD-S 700 po ktorej som poškuloval sa asi prestala vyrábať - na oficiálnej stránke Yamahy majú iba základnú CD-S 300.
Že by čoskoro prišli s novými modelmi? Ak áno, asi pôjdu cenovo zase hore. Veď aj tá CD-S 700 sa ku koncu predávala okolo 600 eur.

Holt CDX593 sa vyrabala 1998-1999, takze ma dnes uz vyse 20r a aj vtedy to bola spotrebka nizssej triedy (tym to nechcem dehodnestovat, len konstatovanie, ze to nebolo projektovane asi na nejaku ultra dlhu zivotnost). Optiku to ma Sony KSS-213C ktora ak sa nemylim sa da este zohnat (aj ked Sony uz peknych par rokov oficialne uz ziadne optiky nevyraba).

Tak ten prehrávač už začal naozaj mlieť s posledného. Začalo mu už nejako moc preskakovať (doslovne). Ešte pred pár dňami okrem problematického vysúvania a načítavania na niekolký pokus som si vychutnával CDčka jedno za druhým. No ale každá sranda raz skončí. Je mi to lúto - mal som rád tento prístroj. Po zvukovej, ergonomickej a aj vizuálnej stránke.
Dávať neviem kolko peňazí na opravu už nie som ochotný. Našťastie bola teraz v NAYke akcia "splátky bez navýšenia" tak už je nový prehrávač doma - konkrétne Yamaha CD-S303. Ešte som ho len krátko otestoval nech viem či funguje. Mal som aj pokusy ho porovnať s tým starým, ale vzhladom k jeho stavu to boli iba krátke útržky, takže som z toho moc nezistil. Možno sa mi ten starší zdal o kúsok "živší", ale to mohol byť iba dojem.
Teraz rozmýšlam čo si prvé pustím.

PS. Skúšal som aj USB. Čo k tomu dodať - hrá to. Len sa trochu zložitejšie prehadzuje medzi foldrami, ale určite sa na to bude dať zvyknúť.

Cez víkend som dokončil zoznam CD/LP.
LP (+ zopár SP) = 367
CD = 736 (z toho 520 originálov).
V tých číslach nie je zohladnené že niektoré tituly majú 2, 3 a niektoré aj viac CD/LP. Keď to zosumarizujem, tak by som si mohol tieto nosiče púšťať v kuse (ak som dobre počítal) nejakých cca. 800 hodín (zaokrúhlene), čo je viac ako mesiac. Rátal som to na 45 minút/album, takže je to vzhladom na väčšiu dĺžku mnohých albumov asi ešte podhodnotené.
A v tom ešte nie je zarátané to čo mám na kazetách, prípadne MP3.
Ešte by som poznamenal, že sú tam zarátané aj veci čo si pravdepodobne už nikdy nepustím, ale je mi to lúto dať preč. Kadejaké rozprávky, ludovky a podobné veci. Ale tých nie je až tak vela, odhadom tak 2-4%. Niektoré veci som vyženil a manželka sa ich nechce vzdať.

Snažil som sa aj nejak rozrátať zhruba aké percento je z toho klasika/jazz/blues/rock/folk/world atď., ale mnohé veci sú fúzie rôznych žánrov a nevedel som ich jednoznačne zaradiť, tak som sa na to vykašlal. Ale povedal by som že dominuje jazz, blues, rock (a kadejaké jeho odnože), klasika, world, folk. Zhruba v tomto poradí. Zbytok je zmeska rôzneho popu, CS tvorby atď.

Ďalší problém je že mi v poslednom čase mesačne pribúda tak 2 - 5 CD, občas nejaká LPčka a začínam mať problém s miestom, hlavne keď manželke asi ešte vyšším tempom pribúdajú knihy, nehovoriac o tom že aj zbytok famílie požaduje nejaký životný priestor.

Ešte niekedy zosumarizujem aj kazety. Minimálne tie čo mám pri aparatúre (nejaké sú v aute, niejaké na chalupe).

JV píše: ↑

06 úno 2020 08:46

Keď budem mať nejaké volné peniaze, tak by som chcel dať zoservisovať ten gramec... Možno ho dať aj predyhovať. Neviem prečo, ale je dosť náchylný na preskakovanie ku koncu platne. Takto si predstavujem poriadny gramofón - robustná konštrukcia s S-kovým ramienkom a vymenitelným headshellom + koncové vypínanie s návratom ramienka.

Ahoj, možná se mi to jen podle fotografií zdá , ale nemáš náhodou špatně seřízený azimut přenosky/ramene? Při pohledu na gramo zepředu mi přijde, že celý headshell s přenoskou "padá" šikmo vpravo dolů.

Asi to bude fotkami. Keď som sa s tým svojho času hral, tak som robil kadejaké skúšky podla rôznych návodov a nedošiel som na nejaké nezrovanalosti. Netvrdím že tam nejaké nemôžu byť, ale tie už nie sú v mojej rozlišovacej schopnosti.
Inak gramofón už budem mať nejaké +- 3 roky a na to že bol vyrobený niekedy okolo zrodu mojej manželky, tak fachčí vcelku uspokojivo. To s tým preskakovaním sa prejavuje iba pri niektorých platniach - mám pocit že je to tam kde je viac záznamu a je tam menej tej záverečnej drážky. Momentálne nemám potrebu (a ani zbytočné financie) to riešiť.
Skôr sa zamýšlam kolko ešte vydrží prenoska. Zatial nebadám nejakú degradáciu, ale niekedy k tomu určite príde.

Priatelia, idem sa tu trochu vyžalovať.
V poslednom čase ma nejak prestalo počúvanie baviť. Viac si užívam ticho.
CD, LP si púšťam iba sporadicky. Viac-menej iba ako podmaz. Niekedy trochu jazzového rádia. V práci mi hrala hudba nepretržite, teraz iba občas.
Jedine keď si raz za čas donesiem nejaký nový (bazárový) nosič, tak ho dva krát prehrám (1x bedne, 1x sluchátka) a potom skončí na hromádke s ostatnými. Ešte zo zvyku si stále pozerám čo sa nové objaví v ponuke a ak ma niečo zaujme a mám na to volné financie, tak si urobím radosť.
Mám vyše 1000 rôznych nosičov a sú takmer nepoužívané. Pritom muziku mám stále rád a keď započujem niečo oblúbené z rádia, tak ma to vždy poteší.
Možno by to chcelo nejaký impulz v podobe niečoho nového, ale čím ďalej, tým je menej peňazí na čokolvek a nie aby si človek robil radosť kadejakými koníčkami.
V podstate som viac-menej spokojný čo sa zostavy týka. Iba gramec by si zaslúžil trochu poservisovať - predsa len sa vyrábal niekedy v rokoch keď sa narodila manželka (o týždeň oslavuje 50tku) a trochu sa pohrať s príjmom rádia (momentálne som lenivý sa s tým zaoberať). Vedel by som si predstaviť aj výmenu bední za nejaké stĺpové trojpásma - predsa len tie búdky čo mám majú svoje limity, ale to nemá zmysel bez poriešenia najväčšieho hendikepu - akustiky. No a na to by som potreboval prekopať celú obývačku - čo je kvôli financiám momentálne nemyslitelné.
Snáď je to iba prechodné obdobie a časom sa to zlepší. Na druhej strane vidím u švagra (o niečo starší), že si tiež už nepúšťa tolko hudby čo niekedy. Pritom ho to tiež celkom bavilo.
Ako ste na tom - mávate obdobia útlmu? Je to dočané, či s pribúdajúcim vekom je to proste prirodzené viac vyhladávať ticho?

Nápodobně. Sice jsem si nedávno pořídil nový zesilovač, zrepasoval výhybku v bednách, koupil nová sluchátka a sluchátkový předzesilovač, ale jak je ta 60tka těsně za dveřmi, tak poslouchám velmi málo. Vlastně mi stačí dopoledne si jako kulisu pustit v kanceláři Radio Beat.

JV zkus audioknihy. Pro zacatek treba Zemeplochu?

Zemeplochu mám takmer komplet prečítanú. Zopár audokníh som už absolvoval, ale skôr k práci, ale pri cestovaní. Knížky mám na zaspávanie - niekedy stačí aj jedna stránka.

U mě už ten poslech hudby taky není co býval. Dřív jsem prděl na sousedy a mydlil bigbít do beden. Teď po 65 jedu přes bedny pouze sporadicky. Dávám přednost sluchátkům. Nikoho neotravuju kraválem.
Audioknihy jsou možná dobrá věc, ale ne pro mě. Já u toho za chvíli usínám.

Ahoj! Už jsem to tady psal, poslouchám hlavně v noci v ložnici před spaním, večer se poslouchá krásně, potichu a vychutnávám si flacy z HDD, radio jazz nebo mix na Spotify. Vše ovládám samozřejmě z lůžka a strašně mě to baví . Sestavu mám asi hotovou a už nechci něco zásadně měnit, vyhovuje mě to a hraje to dobře. Taky jsem měl krizi, ale už je pryč. Neboj, to přejde! Máš nějakého kámoše se stejným zájmem? To dělá taky hodně. Držím palce, abys to překonal co nejdříve. Jrd

Pokiaľ posluch hudby nahradíte niečim iným je to asi v poriadku. Ale už tesne po 50-tke strácať záujem o čokoľvek nie je dobrým signálom. Ja v lete počúvam menej, som viac vonku. Bajk, chalupa, hudobné a filmové festivaly, cestovanie…

Pomerne úzke zameranie na jeden žáner/obdobie je tiež trochu problematické, hlavne ak sa zostane pri fyzických nosičoch. (je to dosť nákladné mať ich tisíce a zaberie to tiež dosť miesta alebo ak ich je málo tak počúvať to dokola by aj mňa omrzelo).

Na toto sú super streamovacie platformy. Striedam žánre, dokážem nachádzať stále staršiu alebo aj novú inšpiratívnu hudbu. Od svojej útlej mladosti som to tak mal. K niečomu sa vrátim a k niečomu aj nie.
Hudba by nemala byť len pripomienkou čias kedy sme boli mladí, krásni, vitálni a vyvolávať si touto hudbou pocity z mladosti.

Hudba je intenzívne vnímanie a prežívanie vnemov a ich reflexia do nášho vnútra, ako každé umenie. Mala by stimulovať mozok…
Ja hudbu neviem počúvať ako kulisu, vyrušuje ma to. Musím sa na ňu plne sústrediť. Maximálne tak v bare alebo v nejakej spoločnosti na navodenie atmosféry. V aute počúvam väčšinou podcasty alebo hovorené slovo. Keď som sám v aute, alebo občas aj s manželkou, tak vtedy si vychutnám(e) občas aj hudbu.