Chcel som sa spytat ako je to s reediciami, su horsie, lepsie alebo by mali byt rovnako kvalitne? Ked je nejaka "reedicia" remastrovana, tak to uz potom ani nie je reedicia, ale nove album, ci nie?
Je pravdivy nazor, ze reedicie su horsie? Napriklad ak povod je ta ista krajina (napr USA, UK, Nemecko, Holandsko). Alebo je to iba vymysel tych, ktori vidia "kvalitu" vo vzacnosti?
A Vy davate prednost novej deske z reedice ci hranej deske z povodneho vydania, ktora nie je vzdy ako nova a cena je tam casto priblizne rovnaka.
Zasadne kupujem stare pressy (a kludne aj 2. a 3. vydania), sucasne reedicie, nemaju s kvalitou povodnych vydani nic spolocne a to ani na 180gr LP...,
Samozrejme niektore vydavatelstva si na kvalitu potrpia, ale sem rozhodne nepatri Nuclear Blast (ruky prec) a Back on Black (absolutna hroza). Inak v poslednej dobe sa tu hromadia tie same dotazy, chcelo by to obcas aj citat forum...
Nirvana - In Utero, Nevermind
Prodigy - Music From Jilted Generation, Experience, Fat Of The Land
AC DC – High Voltage, Highway To Hell, Back In Black
Black Sabbath – We Sold Our Soul For Rock ’N’ Roll, Master Of Reality
Santana – Santana
Buena Vista – Carnegie Hall
Tu sa nazory medzi hifistami podla mna rôznia.. poznam takych, ktori s oblubou nakupuju reedicie, prevazne na 180g vinyloch. Ci to robia koli cistote zvuku, predsa len nova LP je nova, to neviem, ale co sa tyka zvuku samotneho, teraz hovorim za seba, ja osobne som nepocul hrat lepsie reediciu od povodneho vydania, mozno okrem hlasitosti, ktora nieje az tak dolezita. Niekto na nich chvali lepsi prejav basov... kazdy ma ine naroky, ine ucho, pocuva inu hudbu.
ked si ale vezmem reediciu a povodne vydanie z mojej zbierky a porovnam celkovy zvukovy prejav, na reediciach mi casto chyba ten krasny analogovy balzam nielen na celkovom zneni dosky, ale aj na konkretnych nastrojoch, casto to suvisi s nekvalitnym masteringom (mozno uz aj technologiami, to neviem), ale netvrdim ze niesu spolocnosti, ktore by nevedeli vyrobit kvalitnu reissue, tvrdim to len na zaklade LP v mojej zbierke a mojich osobnych skusenosti a pocitov. Napr. mam doma nejake reedicie, ktore su tzv. Half-Speed mastered, ale je to podla mna iba reklamny tah, nechcem napisat blud....pustil som si spominanu reediciu a potom povodne vydanie, a rozdiel nebol maly. Povodne vydanie vynikalo dynamikou, vyskami, vernostou zvuku nastrojov, hlavne bicie nastroje... len pre informaciu, pocuvam prevazne Jazz-rock, blues, Hardrock, neviem ako to je so symphonikou a inymi zanrami.
Co sa tyka vydani podla krajin, zvuk by sa nemal lisit, predsa len je to jedna a ta ista LP, ale lisi sa, uplne inac hraju Japonske, USA, Holandske ci Britske LPcky.. preco tomu tak je, ci je to technologiami, masteringom atd, to je otazka skor na skusenych Hifistov z fora.
inac suhlasim s MB.............. kludne aj 2-3 press... rozhodne je lepsi ako dnesne reedice... hlavne za poslednych 10 rokov, to je hruza a des.
s Nucler Blastom nemam skusenosti, ale Back On Black je naozaj tragedia.
Gothalgo píše:Nirvana - In Utero, Nevermind
Prodigy - Music From Jilted Generation, Experience, Fat Of The Land
AC DC – High Voltage, Highway To Hell, Back In Black
Black Sabbath – We Sold Our Soul For Rock ’N’ Roll, Master Of Reality
Santana – Santana
Buena Vista – Carnegie Hall
Nirvana je hnus, mal som to doma ( nechapem, ale Unplugged je nadherny, mam reediciu ) Prodigy je OK, ale to je od zakladu elektronicka hudba, AC/DC je velmi nepodareny remaster, Black Sabbath to same.
Santanu si kup od MFSL (este stale je bezne v predaji) a s Bueno Visto som nemal tu cest.
Vsetko na mojej hnojacke tj. lo-fi juhoslovansky gramofon a azijska prenoska + spotrebka od sony....takze to samozrejme neni smerodajne
Naposledy upravil(a) MB dne 26 říj 2010 16:48, celkem upraveno 1 x.
poslouchali jsme s kolegou Queen od EMI vydané, 2009, 2010 a pak jsem donesl Queen - Works -
Made in India, nemohu si pomoci ta India hrála o kousek líp.
Nemám kdoví jakou aparaturu, ale dá se na tom už leccos slyšet.
FF
