Často mi nové LP znejú natlakovane a bez vzdušnosti, aj keď DR je OK. Teraz nemám na mysli ani kvalitu lisovania, ani konkrétne vydavateľstvo a mastering, pozorujem to na veľkej vzorke novo zakúpených LP.
U LP vydaných pred cca 1990 sa to nedeje vôbec, niektoré trpia inými neduhami, ale takto natlakovanú zvukovú stenu som predtým na LP nikdy nepočul. Ide o to, že to niekedy znie presne ako CD alebo digitálny formát s DR 5, ale to LP má DR 15. A vôbec mu to nepomôže, nedá sa to počúvať.
Nie je to ojedinelý jav.
Porovnával som takto možno 50 + nových LP vydaných po roku 2000 s CD ..
Pár pripomienok:
Pokiaľ možno vyhnime sa porovnávaniu kvality reťazca analóg vs. digital, na rovnakých aparátoch mi staré LP znejú výborne oproti CD, a na rovnakých aparátoch mi nové LP znejú zle oproti CD.
Porovnávané CD boli výhradne žáner metal, nahrávky po roku 2000, takže väčšina nízke DR. Rovnaké albumy na LP mali DR vysoké, ale pocit zo zvuku skoro rovnaký ako z CD, čo sa týka natlakovania.
Dám sem jeden výstup z AI k tejto téme, dopredu píšem že to neberiem ako relevanciu a viem o úskaliach používania AI. Je to len podnet na diskusiu, pokiaľ možno slušnú.
1. DR meter nemeria to, čo ťa trápi
Bežné DR merania (TT DR, R128 short-term atď.) zachytávajú makrodynamiku – rozdiel medzi tichými a hlasnými pasážami.
Lenže ucho je extrémne citlivé na:
mikrodynamiku (transienty, attack bicích, artikuláciu hlasu)
časové správanie kompresie (attack/release)
crest factor (špičky vs. priemer)
Moderný mastering často:zachová rozdiel medzi slohami a refrénmi (DR vyzerá OK),
ale zabije transienty a mikro-kontrast. Výsledok: „plocho znejúca hmota“, hoci DR = 10–12.
2. Vinyl je často rezaný z digitálneho „loudness-war“ masteru
Veľmi časté po roku 2000:
LP nie je samostatný mastering
je to len mierne upravený digitálny CD/stream master
Ten má:
tvrdý brickwall limiting
orezané špičky
intersample clipping (ktorý DR meter často nevidí)
Aj keď sa pri reze na vinyl trochu „uvoľní“:
poškodené transienty sa nedajú vrátiť
vinyl len verne prenesie už zničený signál
3. Vinylové obmedzenia nútia k ďalším zásahom
Aby sa platňa dala vôbec vyrezať, mastering engineer často musí:
mono bas pod ~100 Hz
zjemniť sykavky (de-essing)
zredukovať extrémne výšky
znížiť stereo šírku
To všetko zhoršuje pocit priestoru a „dýchania“, hoci DR číslo ostane podobné.4. Psychoakustika: prečo to ucho vníma ako kompresiu
Ľudský sluch nevníma dynamiku lineárne.
Zle znejú najmä:
konštantne vysoká RMS úroveň
málo kontrastu v attacke
chýbajúce tiché „mikro-medzery“
To spôsobí:
únavu
pocit, že hudba „na teba tlačí“
pocit kompresie, aj keď DR meter tvrdí opak
5. EQ a tonalita po roku 2000
Moderný zvuk má často:
viac horných stredov (2–5 kHz)
menej prirodzeného low-midu
agresívnejší presence
Na vinyle (ktorý je veľmi citlivý na stredy):
to znie tvrdšie, tenšie a subjektívne „stlačenejšie“.6. Staré platne mali iný typ dynamiky
Mnohé LP z 60.–80. rokov:
mali menšiu makrodynamiku
ale výbornú mikrodynamiku
minimum limitingu
prirodzené transienty
Preto:
stará platňa s DR 9 často znie živšie
než nová platňa s DR 12
Zhrnutie jednou vetou
Moderné LP často znejú komprimovane nie preto, že by mali malý dynamický rozsah, ale preto, že majú zničenú mikrodynamiku, transienty a psychoakustický kontrast – čo bežné merania nevidia, ale ucho áno.
