Recenze placek

Diskuse a fun kluby jednotlivých muzikantů, kapel atd. Jejich historie, koncerty a drby kolem.
Odpovědět
boxer

Recenze placek

Příspěvek od boxer »

Máme tady témata ,kde přispíváme co zrovna posloucháme,pak roztříštěně mnoho 1-2 příspěvkových threadů,kde nám především Peer nabízí ve známost "jinodruhové" CD.

Ve velké části jsem zde rockeři a znovu přepisovat kapely a LP/CD když jinde již "visí" jejich recenze=trochu nošením dříví do pověstného lesa.

Jistě většina z nás zná portály v češtině

http://www.bestrock.cz/index.php
později další
http://www.progboard.com/profily-recenze.php ,který tak nějak zdá se umřel na úbytě,co se (jak jsem tak lehce vypozoroval) nepohodli provozovatelé *headbang* a na ten úkor vznikl další
http://www.cdklub.net/ (http://www.cdklub.net/modules.php?name=Reviews).

Že to má něco společného *2thumbsup* s i zde přispívajícím Jardou Merhautem,je (všeobecně?) známo.
Já rezenze čtu rád,hlavně proto,abych si porovnal svůj náhled s ostatními posluchači.Někdy se v recenzích najdou docela zajímavé články a někdy i PERLY.

Myslím (doufám),že se Jarda nebude zlobit,když sem jednu rezenci přetáhnu.Nejen proto,že to LP tehdy na mě zapůsobilo podobně (i když jsem byl starší a již znal jiné kapely než zmiňovaný recenzista),ale způsob podání "příběhu" je minimálně hodně zajímavý. *thumbs up*
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Deep Purple - Fireball (1971)

Obrázek



Leto lásky v Devínskej Novej Vsi - Peter Pišťanek (10.1.2000)

Nie je na svete veľa ľudí, ktorí sú absolútne ľahostajní voči hudbe; ak k tomu samozrejme nie sú determinovaní vadou sluchu alebo iným postihnutím. Ale aj títo ľudia vedia vychutnávať hudbu spôsobom, ktorý sa síce trochu líši od toho nášho, ale vnáša radosť do ich života plného ticha. Veľa ľudí s vadami sluchu vníma aspoň vibrácie najnižších tónov, a tak sa akosi svojsky teší z hudby s nami. My, ktorí sme schopní počuť aj rozdiel zvuku pri výmene kábla, si často ani neuvedomujeme, aký dar nám príroda dala.

Každý z nás má rád niečo iné, a každý z nás má akýsi myslený zoznam niekoľkých platní, resp. cédečiek, ktoré priam zmenili alebo aspoň silne ovplyvnili jeho život, svetonázor a hudobné myslenie. Tento voľný cyklus článkov o takýchto platniach sme sa rozhodli sporadicky uverejňovať na stránkach inZine, a dúfam, že sa zapoja aj moji redakční kolegovia a naši redakční spolupracovníci, takže z "Platní môjho života" sa nestanú "Platne Pišťankovho života". :-))

V roku 1972, v útlom veku 12 rokov som namiesto Garyho Glittera, Suzi Quatrovej, skupín Slade a Mud, ktoré vyznávali moji spolužiaci, počúval Collegium musicum, Prúdy, Modrý efekt, Flamengo, Gattch a z popu som bral na milosť akurát Petra Spáleného, lebo za ním stála skupina Apollobeat. O zahraničnej hudbe som toho vtedy veľa nevedel: rockovú špičku pre mňa znamenali nanajvýš Beatles a Rolling Stones, ktorých tvorbu som však poznal len veľmi zhruba. So všetkým falošným sebavedomím dvanásťročného chlapca som bol presvedčený, že Collegium musicum je najlepšia skupina na svete, že Marián Varga je najlepší organista tamtiež, a že najkvalitnejší zvuk majú LP platne z Opusu a Supraphonu s logom "Čs. hi-fi klub". To len preto, lebo celú zahraničnú hudbu pre mňa reprezentovali živé mŕtvoly ako Beatles a potom Mud, Glitter, či Alvin Stardust a podobné bizarnosti. Nič som netušil o tom, že Veľká Británia a USA sú plné progresívnych skupín, ktoré vydávajú skvelé platne, a ktorých členovia sa, rovnako ako u nás Varga, Hammel, Hladík, alebo Mišík, usilujú niečo závažné povedať o svete okolo seba a rozšíriť svoje výrazové možnosti. A netušil som, že tie platne majú tiež krásny, kvalitný zvuk, prinajmenšom porovnateľný so zvukom čs. platní s logom Čs. hi-fi klubu. Železná opona fungovala spoľahlivo.

Mohol som mať azda trinásť rokov a boli práve letné prázdniny, keď bol u mňa na návšteve spolužiak Jano Martanovič, prezývaný "Hastrman", čo bola tradičná rodinná prezývka, ktorú mal aj jeho dedo, aj dedo jeho deda. Mimochodom, moja chorvátska rodinná prezývka je "Otripač", pretože moji predkovia mali bitkárske gény (ktoré som po nich zdedil, rovnako ako istú neovládateľnú krutosť k porazeným súperom).

Okrem toho, že sme sa s Hastrmanom narodili v ten istý deň, spájalo nás aj vzdialené príbuzenstvo; jeho i moja stará mama sa volali za slobodna Balážová a boli sesternicami z druhého či tretieho kolena. Púšťal som mu najprv Collegium musicum live, a keď to na neho nezabralo, tak Šľahačkovú princeznú od Pavla Hammela, vtedy úplnú novinku.

"Víš, je to konc fasa hudba," povedal Hastrman v jazyku, ktorým sme sa rozprávali. "Dobrí varhaníci sú to. Ale chíbá temu tvrdost! Ja mám rád tažkí bít!

"Šak ale tadi je vidzet, že vjedzá hrát!" bránil som Vargu & spol. "Co je u tebja tažkí bít? Slejd? Svít? Šak to nemá aňi hlavu aňi patu! Je to o ňičem! Já nemóžem očúvat ňekeho, gdo ví tri akordi!"

"Co je u mňa tažkí bít?" spýtal sa Hastrman výhražne. "Poznáš takú skupinu, že Díp Párpl? Ne? Mám jenno elpíčko nahraté na magiči, že Fajrból. Tak to je tažkí bít! A též majú varhani!"

"Ňejakí sráč na ňe hraje jedňím prstem, ne?" nedal som sa. "To nemosím očúvat!"

"Já sem doteraz očúval toto," povedal Hastrman a vstal, "tak teraz ti pújdeš ke mňe a budeš očúvat to mojé!"

Vzdychol som si, starostlivo som vložil ohrdnuté Collegium i Prúdy do obalov, sadli sme na bicykle a vyrazili sme na druhý koniec dediny, k Hastrmanovi.

Hastrman mal doma monofónny magnetofón Tesla B 40. Linkový výstupný signál mal vyvedený do mohutného rádia na tenkých nôžkach. Nábožne vytiahol pásik (Emgeton) zo sivého umelohmotného puzdra a nasadil ho na magnetofón.

"Sedzíš?" spýtal sa netrpezlivo. "Tak si radšíg sedni! Lebo to bude palba!"

S ironickým výrazom v tvári som si sadol na pohovku. Čo už môže byť väčšia paľba ako Vargovo sólo v Concerto in D?

Z repráku rádia sa ozvalo zhúknutie, ako keby sa spustil preťažený výťah a nezadržateľne začal stúpať hore. Po tomto krátkom zvukovom efekte nastúpila paľba bicích a vzápätí celá kapela a zjavne rozzúrený spevák začal spievať hlasom, aký som nikdy doteraz nepočul. Galopujúce tempo skladby bolo nezadržateľné. Gitarové sólo ma priam omráčilo, no čo ma úplne paralyzovalo, bolo sólo na organ. V tej rýchlosti sa nedalo prehliadnuť, že organista disponuje rovnakou bravúrnosťou a ohromujúcou hráčskou technikou ako Marián Varga, len možno trochu disciplinovanejším postojom k hre.

Po prvej skladbe Fajrból prišla skladba Nounounou, už umiernenejšia a vo voľnejšom tempe, avšak s úžasným spevom.

"Ten ale reve, co?" povedal Hastrman. "To je spjev, co?"

Mlčal som, lebo v skladbe Fúlz sa po pomalej, vzdušnej ouvertúre spustilo pravé peklo, a po pravom pekle sa zasa všetko akoby upokojilo.

"To hraje na co?" spýtal som sa Hastrmana.

"Asi na husle, né?" hádal Hastrman po krátkom počúvaní.

"Alebo na čelo!" usúdil som. "Aj tí Prúdi majú čelo!"

"Do rici aj s Prúdama!" nezdržal sa Hastrman. "Nech najprf zahrajú takíto tažkí bít, a potom ich budem uznávat!"

Uvedomoval som si, že to je pravda, aj keď mi padlo zaťažko priznať to.

Od Hastrmana som odchádzal omráčený a ohúrený. Bol to doslova kultúrny šok. Celý hodnotový a vkusový rebríček som mal naraz narušený, Deep Purple mi zničili systém, ktorý som mal rigorózne vybudovaný, a s ktorým som sa cítil bezpečne. Keby sme vtedy boli žili v normálnej otvorenej spoločnosti, vypýtam si od otca pätnásť mariek, idem si ten album kúpiť, a denne ho päťkrát počúvam. Vedel som však, že žijeme v nenávidenom socializme, kde cesta k bežným rozkošiam bola tŕnitejšia ako Dukelský závod brannej zdatnosti.

Ešte ten večer som zaklopal u staršieho chlapca, ktorého mi Hastrman označil ako majiteľa platne Fireball. Mal som výhodu v tom, že sme sa kedysi, keď som bol fakt malé dieťa, spolu na dedinskom rybníku hrávali s lodičkami. Teraz však už nosil dlhé vlasy a džínsy, chodil do grafickej školy a mal kamarátov z mesta.

"Jožko tady není, Petrík," povedala mi jeho matka, teta Rézka. "Dzi za ňím dole, do pivňice, vivolává tam tí svoje fotki!"

Už na schodoch činžiaka som počul hlasnú hudbu. Nebol to Fajrból, ale niečo veľmi podobné a podobne uhrančivé: "Siting on d párkbenč..."

Jožo mi otvoril. V pivnici, bývalej kočikárni, si zriadil tmavú komoru a zároveň akýsi obytný ateliér. Mal tam aparatúru, na stene plagáty a kopu fotografií. Aj nejaké nahé baby.

"Cigaretu?" spýtal sa a ponúkol ma tvrdou spartou.

Celý oblbnutý som si vzal a dal som si pripáliť. Nebol som fajčiar, aj keď to nebola moja prvá cigareta.

"Víno?" spýtal sa.

Dal som si naliať červeného vína, ktoré Jožo popíjal pri práci.

"Sme sa dlho nevideli, čo?" povedal Jožo. Hovoril po mestsky, pod vplyvom svojich spolužiakov na grafickej škole prestal používať polozáhorácku-polopredmestskú hatlaninu, ktorou sme sa my, puberťáci, bežne dorozumievali.

"Veru, je to pekných pár rokov," prikývol som nostalgicky.
Napili sme sa. Mám v rodine vinárov a chuť vína poznám od raného detstva. Ale toto víno malo akúsi inú chuť ako dedova frankovka. Malo príchuť... dospelosti.

Sedel som s cigaretou v jednej a pohárom vína v druhej ruke a pozeral som na Joža, ako vyťahuje z elektrickej leštičky práve vysušené fotografie. Jožo sústredene pracoval, ani mu nezišlo na um spýtať sa ma, čomu vďačí za... veď to poznáte. Prišiel som, tak som bol tu.

Zozadu, spoza akéhosi závesu sa ozval šuchot, potom sa záves rozhrnul a spoza neho vyšla okatá dievčina, zapínajúca si blúzku. Bola to modelka z fotoaktov na stene. Za ňou bolo vidieť divoko rozostlanú posteľ.

Dievčina sa na mňa usmiala.

"Ahoj," povedala.

"Ahoj," odpovedal som.

Ladnými krokmi, naboso, preplávala okolo mňa. Voňala ako... až trochu neskôr budem vedieť, že takto vonia žena, keď sa neosprchuje po milovaní. Sadla si, vyložila si nohy na stolík, zapálila si cigaretu s akousi čudnou korenistou exotickou vôňou a viac si ma nevšímala.

Hudba hrala. Spýtal som sa, čo to je.

"Jethro Tull," povedal Jožo. "Aqualung."

"Fasa hudba," povedal som.

"Áno," prikývol.

"Bol som doobeda u Jana Martanoviča a púšťal mi Fajrból od Díp párpl," povedal som. "Že vraj máš tú platňu. Mohol by si mi ju požičať?"

"Áno, tam je," povedal Jožo a ukázal bradou. "Celkom navrchu. Zober si ju. Kedy mi ju donesieš?"

"Pozajtra?" povedal som.

"Dobre, pozajtra," povedal. "Budem tu."

Domov som šiel s požičaným albumom Fireball pod pazuchou, mierne potúžený dobrým vínom a celý nabitý zvláštnou zmesou šťastia i očakávania. Korenistá vôňa čudnej
cigarety, dlhé nohy okatej dievčiny, Jožov stoický pokoj a tichý hlas (s mojimi rovesníkmi a rovesníčkami sme po sebe kričali a dorozumievali sme sa buchnátmi), intímne osvetlenie červenej farby, plagáty s vlasatými skupinami rozvešané všade po stenách, veľké zväčšeniny fotografií, v kúte odložené fotografické náradie, to všetko vo mne prehodilo akúsi výhybku. V ten večer som si uvedomil, že už nechcem byť zverolekárom, ale umelcom.

"Byť dospelý musí byť jednoducho nádherné," zišlo mi na um o pár hodín neskôr, keď som zaspával, s Fireballom položeným na nočnom stolíku. Intenzívne som sa začal tešiť na to, čo všetko podniknem so životom, ktorý som mal pred sebou.

*thumbs up* *thumbs up* *thumbs up*

efičák
Příspěvky: 1887
Registrován: 18 dub 2008 11:38
Kontaktovat uživatele:

Re: Recenze placek

Příspěvek od efičák »

Peter Pišťanek je sugestivní esejopisec.
Boxi báječná perla!

Peer
Příspěvky: 2633
Registrován: 17 dub 2008 14:43
Kontaktovat uživatele:

Re: Recenze placek

Příspěvek od Peer »

roztříštěně mnoho 1-2 příspěvkových threadů,kde nám především Peer nabízí ve známost "jinodruhové" CD.

Doufám, že to příliš nevadí ani rockerům...
Měl jsem dojem, že je tady většina lidí, co poslouchají i jazz.

boxer

Re: Recenze placek

Příspěvek od boxer »

To nebylo nic proti tobě.

Ale myslím,si,že samostatný thread "jazzová sekce",rocková sekce atd by byl přehlednější.
Takto se tvé nabídky (a nejen tvé) ztratí v té záplavě.

Ale je to jen IMHO.

Uživatelský avatar
Rowing
Příspěvky: 613
Registrován: 17 dub 2008 05:22
Kontaktovat uživatele:

Re: Recenze placek

Příspěvek od Rowing »

Boxere, máš pravdu. Budeme s tím muset něco udělat. Jen ještě nevím co :D

Ta recenzička je fakt super *2thumbsup*

Peer
Příspěvky: 2633
Registrován: 17 dub 2008 14:43
Kontaktovat uživatele:

Re: Recenze placek

Příspěvek od Peer »

OK.
Možná by bylo zajímavé, kdyby Pipis udělal opět nějakou anketu.
Co kdo poslouchá. Jen tak, aby jsme měli přehled... Aspoň by měl co dělat v okurkové sezoně :D.
Bylo by dobré, kdyby se mohlo zaškrtnout víc odpovědí...

Odpovědět

Kdo je online

Uživatelé prohlížející si toto fórum: Žádní registrovaní uživatelé a 1 host