Bratislava zije jazzom. V utorok sme spolu s Agustinim navstivili koncert legendarneho saxafonistu Wayna Shortera, ktory so spickovou trojicou spoluhracov (Danilo Perez, John Patitucci a Brian Blade) hrali bez prerusenia viac ako 1,5 hodiny a potom este zahrali pridavok. Hudba to bola nezvycajna, ziadne klasicke skladby so solami jednotlivych nastrojov, po ktorych nasleduje aplauz. Bola to hudba narocnejsia na koncentraciu, ale po cca stvrthodine skutocneho fanusika uplne pohltila vdaka vynikajucej akustike v bratislavskej Inchebe a hracskemu majstrovstvu spominanej stvorice. Shorter nie casto, zato vsak s citom vstupoval do suvisleho prudu tonov, kde hlavne Perezovo piano vyzyvalo na suboj Bladeove bicie. Zvuk nastrojov bol vdaka zvukarovi a akustike jednoducho top. Myslim, ze viaceri clenovia fora a hifisti, by prave na tomto koncerte pochopili, ze tzv. muzikalnejsi zvuk ma s vernou reprodukciou len malo spolocne. Rychle suche bicie, hlboke tony piana a basy bez zbytocnych dozvukov, saxiky zarezavajuce sa do vzduchu ako ostra britva, skratka tak, ako to ma byt. Som presvedceny, ze mnohi by takyto zvuk oznacili za sterilny....

Vyborne cely koncert vystihol Marian Jaslovsky v tejto recenzii:
http://kultura.sme.sk/c/5105788/koncert ... storu.html

Fotoreportaz najdete v tomto odkaze:
http://hanout.blog.sme.sk/clanok-209950.html