Jak jsem někde četl kapela která hrála World music,když všichni zástupci dnešní universální World music ještě tahali kačera.Dnes po ránu jsem si dal Elements na sobotní ráno příjemná záležitost.Mám rád a i vlastním jejich první alba,dnes došlo náhodně i na tohle.Pěkný začátek dne.Příjemná flétnička,občas drsná kytara nápadité přechody...Prostě rock co nenudí.

Ještě drobnost,album Elements je jak píší "The Island Anthology" je to 2Cd,které obsahuje 4 řadová alba - Floating World,-Waves,-Kites,-Way of the Sun,jsou to 4,5,6,7, album.Takže pokud někomu nevadí že to má v jedné krabičce dobrá volba.Příjemná promyšlená poklidná hudba.Jade Warrior měli několik období tohle je to druhé instrumentální.První 3 jsou jiná, rockovější.Tady třeba Waves jsou jen dvě delší skladby,ale stojí za to.Pro znalce asi známá ,pro většinu neznámá , dá se říct opomíjená kapela.Prostě jedno z těch perel z let 65 až 75 kdy se uvařilo vše z čeho rock žije do dnes.

Jade Warrior – world music pod krídlami Vertigo (hejkal pro http://www.cdklub.net)



Aktívna skupina, ktorá sa zapísala do dejín takzvanej world music skôr, než sa toho chopili latino techňáci a dokafrali väčšinu džezovej produkcie, sa volá Jade Warrior. Navzdory faktu, že aktívne pôsobí od roku 1969 prakticky dodnes (posledný album Now je z roku 2008), nemám pocit, že by sa o ňu zaujímala široká verejnosť.

A preto som sa rozhodol, že túto formáciu, čerpajúcu inšpiráciu v Afrike, v Južnej Amerike, v Japonsku a vôbec, tak ďaleko na východ, že snahy dobových rockerov tváriť sa indicky a orientálne vyznievajú marginálne.

Ale po poriadku.

Počiatky spolupráce je možné vysledovať do raných 60. rokov, kedy sa dali dokopy Tony Duhig (gitara) a Jon Field (spev, perkusie, flauta). Už vtedy ich zaujímal džez, ale aj hudba z Afriky a z Latinskej Ameriky. V roku 1965 založili rhytm’n’bluesovú skupinu Second Thoughts, kde s nimi hral aj spevák Patrick Lyons, ktorý neskôr pôsobil v skupine Nirvana (nezamieňať s Kurtom Cobainom). V tom istom čase fungovala aj skupina Tomcats, ktorá sa rozpadla v tom istom roku a obaja budúci zakladatelia Jade Warrior sa stali jej novými členmi. V roku 1966 zmenili meno na July a aj napriek nejakému singlu sa rozpadli v roku 1968. Tony Duhig sa stal členom skupiny Unit four plus two. Tu hral aj basgitarista Glyn Havard a bubeník Alan Price. Skupina sa napriek turné zakrátko rozpadla a Jade Warrior mohla vzniknúť. Názov pochádza z pomenovania hudobnej drámy, ktorú zložili členovia skupiny pre dramatickú školu v Londýne.

V roku 1970 skupina podpísala zmluvu s novým progresívnym vydavateľstvom Vertigo a vydala debutový album Jade Warrior. V zložení Havard, Field a Duhig absentujú bicie, čo ale neabsentuje, je závan originality. Perkusie podkreslené flautou sú nemilosrdne rozbíjané nechutnou špinavou gitarou, za ktorú by sa nejeden metalista nehanbil. Mix rôznych hudobných vplyvov je tak zvláštny, že album nemožno ľahko stráviť, každopádne je to originál. V roku 1971 vychádza album Released, ktorý sa stáva asi najlepšou nahrávkou skupiny, V zostave sa zjavil starý známy, bubeník Allan Price a tiež saxofonista Dave Conners. Vo výsledku to albumu pomohlo, rytmika zrockovatela, mix štýlov je doplnený o latino, džez, ale aj ľahké boogie. Vrcholom je japonskom nasiaknutá Minamoto’s dream. Ešte v tom istom roku skupina vyráža na americké turné. Po návrate nahrali tretí a posledný album pre Vertigo s názvom Last Autumn’s Dream (1972). Je takým mixom medzi debutom a Released, časť vecí je s bubeníkom, časť bez neho, gitarista svoj škaredý zvuk vypiloval do dokonalosti.

Hoci skupina nahrala materiálu aj na dva ďalšie albumy, Vertigo s nimi zrušila zmluvu a to spôsobilo, že skupina na chvíľu stratila smer, takže sa napokon v roku 1972 rozpadla, ale jej história sa ani zďaleka neskončila. To je už ale iný príbeh.

Bádateľom v zvláštnych zákutiach rockovej hudby môžem Jade Warrior iba odporúčať, je to zvláštna, ale výborná hudba.

Oficiálna stránka skupiny: http://www.jadewarrior.com

Jardo dík za odkaz,tam si taky rád čtu.