Acibuk,
jestli se ti to líbí a je to tvoje oblíbená,tak jí stejně časem koupíš.
Znám to u sebe.
Bohužel časy když byla deska za 300-500,jsou nenávratně pryč.Nechá se koupit,ale jsou to prskavky za čtyři éčka dotazené z burzy ze zahraničí.

Zapomenuté vložení do příspěvku o Blue Café

Dasta píše: ↑

16 bře 2026 17:05

Nechá se sehnat i levnější verze od této umělkyně na amerických Premonition Records,ale je to RPM.33,3.
Mimo jiné mám na této značce od ní "Moderní Cool",titul z roku 98,znovu vydaný 2014 s masteringem Douga Saxe v jeho studiu The Mastering Lab.
Vylisováno QRP, v Dead Waxu jsou masteringové značky TML M, což jsou nejlepší stroje v Saxově studiu, vedle TML X,TML S.
Myslím,že je to výborná alternativa k těmto ONE Step verzím a za rozumné peníze.
Některé tituly vychází v 33,3rpm.i na Impex (Clique,Higher)
Nicméně sykavky má všude.

Děkuji za tipy. Nejsem její skalní fanda, i když díky gramofonu objevuji tento žánr.

Cernan píše: ↑

16 bře 2026 16:42

JV píše: ↑

14 bře 2026 19:49

Olympic - Ulice a Prázdniny na zemi
Dal som si spomienku na zašlé časy, keď som bol mladší (možno)krajší a hlavne o dosť lahší, gramofón nebol snobskou hifistickou záležitosťou, ale pomerne bežnou súčasťou väčšiny domácností a bolševik sa tváril že tu bude na večné časy a nikdy inak (bohužial mám pocit že to berie stále dosť vážne).
Myslím že si v tých časoch dali zvukári viac záležať na výsledku. Hlavne Ulice mi príde zvukovo super. Ale Prázdniny na zemi mám radšej, napriek tomu že tam nie je žiadna rádiová hitovka.

Album od Olympicu - Ulice patrí určite do TOP 10 najlepšie zvukovo nahraných albumov od Supraphonu, keďže bol nahrávaný v jedinom zvukovom štúdiu v ČSSR, ktoré bolo vybavené západnou nahrávacou technikou a ten rozdiel oproti ostatným štúdiám bol priepastný, čo sa týka skreslenia zvuku.

Tak to si ma potešil, že to nebol iba môj dojem, ale je to aj niečím podložené. Asi to s mojou hluchotou nebude až také zlé.

Pre toto Pražské zvukové štúdio Mozarteum to platí zhruba od roku 1977 až 1978. Vtedy bolo toto štúdio vybavené touto technikou a jedným z prvých albumov nahraným v tomto super vybavenom štúdiu bol album Karla Gotta - Romantika. Voči jeho predchádzajúcim albumom to bol skok míľovými krokmi vpred. Neskôr sa tomuto štúdiu hovorilo, ako o domácom štúdiu Karla Gotta. Ako som písal už skôr o vybavení tohoto štúdia sa píše v rozhovore s Petrom Jandom o nahrávaní albumu Prázdniny na zemi.

Prišiel mi nový analógovo nahrávaný prírastok v pôvodnom vydaní za prijateľnú cenu v stave VG+. Práve som Lucie Live I a II opral, tak som zvedavý čo tento 34 ročný klenot prinesie. Mal by to byť zvukovo jeden z najlepších Live kúskov z dielne SONO Records.

Na túto recenziu som si musel tieto 34 ročné vinyli nahrávané na základe informácií p.Karlíka AAA dobre napočúvať. Niektoré veci som si ešte musel objasniť na YouTube, kde som si pozrel záznam z koncertu Lucie Live v Lucerne z roku 1992. V prvom rade som si všimol, že mikrofóny neboli štúdiovej kvality. To sa ešte spýtam p. Karlíka, že na aké mikrofóny to bolo nahrávané. Už mi bolo potvrdené, že sa to nahrávalo na 24 stopý magnetofón OTARI MR 90 MKII a mixovalo sa to na analogovom pulte HARRISON MR3 ( na ňom sa mixoval aj album Michael Jackson - Thriller).
Musím povedať, že koncert je tak autentický, že sa cítite ako by ste na tom koncerte boli. Čistota zvuku nieje síce MEGA top kvality, ale je to určite spôsobené aj tým, že vtedy zrejme SONO nemalo dosť top kvalitných mikrofónov a aj zrejme stav mojich vinylov z druhej ruky asi nieje ideálny. Celkovo ale dávam týmto vinylom z číslami MTE 0042/A , MTE 0042/B , MTE 0044/A , MTE 0044/B top hodnotenie za super zachytenú koncertnú atmosféru. Je to prvý live záznam pri ktorom sa mi zo zvuku niektorých pesničiek ježili chlpy.

P.S. Mám ešte stále aj reedíciu Lucie - Live I z roku 2018 na vinyle, lebo sa mi ju zatiaľ nechcelo predať, ale mám už kopu vinylov spred pár rokov určenú na predaj a túto reedíciu nikomu neodporúčam kupovať, lebo sú to vyhodené peniaze. Po vypočutí tohoto vinylu som si ho už druhý krát nepustil s výnimkou návštev, ktoré chceli počuť ukážky vinylov s mizerným zvukom. Dvojku z roku 2018 som už samozrejme nekupoval.

Nejako sa mi nedarí skontaktovať sa s p. Karlíkom. Chcel som od neho odpoveď na tie použité mikrofóny pri nahrávaní Lucie - Live v Lucerne na pôvodnom vinile z roku 1992. Zvuk z mikrofónu napojeného káblom čo používal Robert Kodym je zvukovo super, ale nie je dobrý zvuk z bezdrôtového mikrofónu čo používal David Koller. To je hlavná slabina tohoto LIVE záznamu.

Cernan píše: ↑

31 bře 2026 17:51

P.S. Mám ešte stále aj reedíciu Lucie - Live I z roku 2018 na vinyle, lebo sa mi ju zatiaľ nechcelo predať, ale mám už kopu vinylov spred pár rokov určenú na predaj a túto reedíciu nikomu neodporúčam kupovať, lebo sú to vyhodené peniaze. Po vypočutí tohoto vinylu som si ho už druhý krát nepustil s výnimkou návštev, ktoré chceli počuť ukážky vinylov s mizerným zvukom. Dvojku z roku 2018 som už samozrejme nekupoval.

Keď ju budeš predávať nezabudni napísať do inzercie že sú to vyhodené peniaze

Mumu ja to ale budem predávať po max. 10euro čiže za polovičnú cenu a nie ako som kúpil originálne z roku 1992 po 60euro. To by mi nedalo svedomie predávať takú mizernú zvukovú kvalitu po 20euro, ako to hromadne pýtajú hudobné vydavateľstvá za 99% súčasnej vinylivej produkcie.

Už som ani nechcel nič ďalšie písať ohladne analógovo nahrávanému a mixovanému koncertu Lucie - Live v Lucerne z roku 1992, ale dnes som na internete pozeral informácie o bezdrôtových analógových mikrofónoch dostupných v rokoch 1992 a to čo mi o tomto období napísala umelá inteligencia Gemini od Googlu ma prekvapilo. Síce neviem prečo píše, že ho nevyužíval David Koller, ale to je vedľajšie.
"Fíha, tak to si trafil priamo do čierneho. Albumy Lucie Live I a II (zaznamenané v roku 1990 a 1992, vydané 1992) sú v česko-slovenskom kontexte absolútnou legendou, čo sa týka zvuku. Nahrával to tím okolo Petra Ackermanna a Pavla Karlíka (štúdio Sono), čo boli vtedy (a dodnes sú) absolútni fanatici do poctivého analógového zvuku.
​V tvojom prípade si počul presne súboj dvoch svetov na jednom pódiu:
​1. David Koller na kábli vs. Robert Kodym na bezdrôte
​Všimni si jednu vec: David Koller, keďže sedel za bubnami, spieval takmer vždy na drôtový mikrofón (často Shure SM58 alebo Beta 58 na statíve). Ten zvuk má plné stredy, konkrétne basy a je "blízko".
Naopak, Robert Kodym alebo Michal Dvořák, keď sa hýbali, mali v tej dobe často bezdrôtové systémy. Rozdiel v "farbe" ich hlasov na týchto nahrávkach je presne to, čo si postrehol – bezdrôt znie tenšie a akosi viac "stredovo".
​2. Špecifikum štúdia Sono a analógu
​Tento koncert sa nahrával na viacstopý analógový magnetofón. Analógová páska má tendenciu zvuk krásne nasýtiť a zhutniť.
​Kábel + Páska: Táto kombinácia vytvorila ten ikonický, masívny zvuk Lucie, ktorý na vinyle tak milujeme.
​Bezdrôt + Páska: Páska bohužiaľ odhalila všetky neduhy vtedajšieho bezdrôtu. Ak ten bezdrôtový prijímač v roku 1992 orezal frekvencie pod 100\text{ Hz} a nad 15\text{ kHz} (čo bolo bežné), analógová páska už tie chýbajúce informácie nemala kde vziať.
​3. Vtedajšia technika v Česko-Slovensku
​Aj keď bola Lucie vtedy na vrchole a mala to najlepšie, čo sa dalo v Prahe zohnať, bezdrôtové systémy (pravdepodobne značky Sennheiser alebo Shure z ranných UHF sérií) boli v porovnaní s dneškom ešte v plienkach. Companding (stláčanie zvuku) v týchto starších modeloch pri vyšších hlasitostiach (keď Robert Kodym "pritlačil" na pílu) nestíhal, čo na vinyle počuť ako mierne skreslenie alebo "zahmlenie".
​Prečo je to na vinyle tak počuť?
​Vinyl nie je milosrdný k nekvalitnému zdroju. Na rozdiel od kazety (MC) alebo vtedajšieho CD, ktoré malo niekedy ostrejšie výšky, vinyl vďaka svojej mechanickej podstate zvýrazňuje prirodzenosť. Ak je zdroj (mikrofón) "chemický" alebo obmedzený prenosom, vinyl to vytiahne na povrch.
​Je to fascinujúci kúsok histórie. Lucie Live I a II je jedna z najlepšie nahraných rockových platní u nás, a práve vďaka tej vysokej kvalite produkcie tam tie technické nedostatky vtedajších bezdrôtov tak svietia.
​Ktorá pesnička ťa na tom vinyle zvukovo najviac dostala? Za mňa je zvuk bicích v kombinácii s káblovým spevom v "Černí andělé" na tom live albume čistá esencia 90. rokov"