Laura a její tygři - Žár trvá. Potreboval som sa najak prebrať k životu a toto sadlo.

YES - Fragile.

Santana - Festival. Nepoznám zďaleka dosť dobre jeho diskografiu - mám niečo na CD, nejaké LP - ale už po prvom počutí môžem konštatovať že tento album bude asi patriť medzi top oblúbené.


Joe Bonamassa - Sloe gin. Blues rock ako sa patrí.

Mozart - Malá nočná hudba. Len tak zo zvedavosti som si pustil cez sluchátka tento kúsok, či je to vôbec počúvatelné. Ide totiž o dosť starú mono platňu vydanú Gramofonovým klubom. Možno niekedy pred 50timi rokmi. Bez okuliarov, alebo lupy niektoré informácie nezistím, a nič z toho som v noci práve nemal poruke - takže viac informácii k vydaniu nemám.
K samotnému zvuku - asi by sa dalo povedať že to bude mať dosť vysoké DR. Bohužial vek a opotrebenie platne sa pri niektorých špičkách prejavilo istým skreslením. Inak to bol vcelku príjemný posluch a ak by sa platňa vyprala tak by to mohlo byť ešte lepšie, ale to opotrebenie vekom by tam určite ostalo.
Celkom je sranda ako tú mono nahrávku vnímam uprostred hlavy, ale s akýmsi predo-zadným podaním. Výšky akoby sa mi motali niekde v okolí čela, hlbšie zvuky som počul akoby niekde v oblasti mozočku. Do toho akýsi pocit stereo efektu dotváralo chrastenie a pukanie platne.
Bol to zaujímavý pokus, ale určite budem dávať prednosť kvalitnejším zdrojom hudby.

Jethro Tull - Stormwatch

Gershwin: Rhapsody In Blue; Prelude For Piano No. 2 / Bernstein: Symphonic Dances From "West Side Story"
Večer som cez sluchátka ochutnal tento čerstvý prírastok do mojej fonotéky. Trochu praskania, ale inak je platňa v celkom dobrej kondícii. Za mlada som Rhapsody In Blue celkom rád počúval, potom som o tú platňu prišiel, tak som si znovu urobil radosť. Ako bonus k tomu mám pasáže z West Side Story. Celkom zaujímavé počuť tú hudbu bez filmu. Miestami je to celkom slušná divočina.

Stan Kenton - Adventures in Blues. Ak máte radi zvuk big bandu a bluesový rytmus, tak vám dávam do pozornosti toto album. Dovolím si povedať že ide o naozaj vydarenú nahrávku. Čo sa mi tam páči je pekná zretelná basa a ani bicie sa nestrácajú. Niektoré nahrávky big bandov bývajú iba akési ujačané machule, ale tu mi príde všetkého tak nejak akurát. Za mňa .

Zbehol som si toho Kentona aj cez slúchadlá a parádička. Teraz som mal naozaj šťastnú ruku na velmi zachovalú LPčku. Minimum rušenia a hlavne kopa detailov, čo som cez bedne nepostrehol.

Linha Singers - Linha Singers. Na to že je to platňa nekedy z roku 1975, a má už niečo odkrútené, tak je to stále zvuková lahôdka, či už cez bedne alebo cez sluchátka. Len lokálne som postrehol drobné skreslenie, ale to mi určite nepokazilo celkovo dobrý dojem. Už mám od nich jeden album, tažko povedať ktorý je lepší.

Deodato 2001 ‎– Also Sprach Zarathustra (2LP). Zrejme výberovka. Po zvukovej stránke mi to príde trochu nevyrovnané, ale obsah je super. Od jemných melódíí so sláčikmy, až po vypalovačky v štýle Santanu.