Neviem to vysvetliť, ale mám pocit, že čím ľahšie sa k hudbe samotnej vieme dostať a čím väčšie množstvo tej hudby je, tým menej si ju vážime. A tým menej si ju vieme vychutnať. Staršie ročníky mi dajú za pravdu, aký sviatok to bol, keď sa nám dostala do rúk nová LP platňa napríklad takých Genesis. Jančilo sa aj týždeň.
Nástupom CD sa to riadne rozbehlo. Koľkokrát dnes ani neviem, čo si mám z toho množstva placiek vypočuť.
A čo potom prístup k tisícom CD kdesi na úložisku? Nemôže to mať nakoniec ten efekt, že človek ostane časom k hudbe otupený? Budeme si vedieť sadnúť k „veži“ s takou istou radosťou, ako kedysi v 80´tich rokoch, alebo aspoň tak ako dnes?
Isteže. Čas ukáže. Ja si myslím, že tých, ktorí sa dokážu zbaviť vlastníctva CD /SACD, LP.../nebude väčšina. Typujem to na 20 -30%. Skutoční hudobní nadšenci k životu potrebujú šiahnuť jak na svoje placky, tak aj na tie svoje mašinky s káblami..
Ale ako vravím, čas nakoniec ukáže..
