ja osobne sa v posluchu dostavam momentalne do obdobia renesancie..
Uz sm pocul X spickovych aparatov a nenasiel taky na ktorom by sa nieco nenaslo, alebo nehralo nieco horsie, skreslenejsie, neaky nastroj dostatocne hodnoverne.. potom su tu moje priestorove a financne limity a obmedzenia... a tu, pri uvedomeni si vsetkeho toho sa skoncila moja honba za "dokonale a puristicky reprodukovanym" zvukom..
Presiel som si obdobie kedy som sa nahanal iba za super nahravkami a pritom mi unikalo pomaly ale isto to podstatne! Uz som sa pristihol ze som som si na nahravkach vychutnaval a hladal iba to, ako je to tam krasne prekreslene podane, aky je tam uchvatny priestor, koko detajlov sa v nich schovava.. az som si nakoniec uvedomil ze som odsunul vsetku muziku co som mal rad do uzadia a pocuval takmer iba stupidne audiofilske nahravky...
Dnes som rad ze mi to otvorilo obzory a nasiel som si cestu aj k hudobnym zanrom ku ktorym som nikdy neinklinoval ako Jazz alebo Klasika.. Vratil som sa k Rocku a vsetko to ostatne pocuvam iba ak je nalada.. Nieje nad to, ak clovek pocuva hudbu (a je takmer jedno na akom aparate) a uz sa len tak casom pristihne ako si podupkava nohou alebo jemne podvedome pokyvuje hlavou. Vtedy je to ono! Hudba je pre mna o emociach a ak tam niesu, tak to jednoducho nieje pre mna. A do urcitej miery mi je mi uplne jedno ako nekvalitne je to nahrane..
Cela moja snaha o hodnovernu reprodukciu a patranie po kvalitnych nahravkach nebola u mna bez nasledkov.. zistil som totiz, ze sa mi casom zlepsil sluch natolko, ze uz jednoducho neznesiem ak je nieco mizerne nahrate navyse reprodukovane na privelmi nekvalitnom aparate. Ked som si kupil len tak sluchatka do prace na posluch hudby na pozadi, tak som ich po par dnoch predaval lebo jednoducho nehrali.. Nastastie som sa skoro zobudil a neprepadol tomu sustredenu posluchu natolko, aby mi to znemoznilo existenciu s ostatnymi ludmi tejto planety v beznom prostredi.. uz aj tak neznesiem ak som v kine a aparatura je nastavena tak hlasno az praska v bedniach a citim to skreslenie, limitaciu.. alebo ak som na party, kde zaduneny bas tlaci neprijemne na bubienky pricom vsetkym ostatnym mimo mna to robi ocividne dobre.. navyse sa to dost tazko ludom vysvetluje.
Myslim si, ze emocie k hudbe patria a ak sa clovek uchyli len k posluchu super nahravok na super aparaturach, pricom sa vnimanie kvality nahravky stane vyssou prioritou a vacsim pozitkom ako jej obsah (ktory mi u tych najaudiofilskejsich nahravkach osobne dost chyba), treba sa spamatat.

Hudba je o emociach a vzdy aj bola. Ak sa vytratia, tak je nieco zle..
A co tak název vlákna:
EMOCE Z POSLECHU SKUTEČNĚ VĚRNÉHO ZVUKU.
Tak a mudruj(te).
hmm.. to by bolo naozaj fajn,ale moja realita je taka ze to co mam najviac rad nieje nahrate s cielom poskytnut skutocne verny zvuk.
PS: nemyslim si ze by bola diskusia nezmyselna. Mne osobne pripada velmi zaujimava. Skoda len, ze posluch skutocne verneho zvuku sa stava samostatnou temou co zaujima iba uzky okruh ludi a teda vacsinova produkcia je zamerana uplne niekde inde. Co je s ohladom na mozny vysledok a hudobny zazitok ak by tomu bolo inak dost skoda..
